Ambasadorka slovenskej tvorby Marika Majorová: Najradšej vkládám peniaze do lokálných rúk.

Ahoj Marika. Ako som už spomenula, máš úžasné pracovné skúsenosti z reklamného biznisu, venuješ sa módnej fotografii a rozbehla si veľa vlastných pracovných projektov. Naviac si mamou 4-ročnej dcéry Mie, čo je to najkrajšie životné poslanie, ale zároveň full-time job. Hneď na úvod by ma preto zaujímalo, do akej miery ovplyvnil aspekt materstva tvoj pohľad na módu? Máš stále čas a chuť venovať sa jej s podobnou intenzitou ako pred pôrodom?

Ahojte! Ďakujem pekne za oslovenie a priestor. Ja som sa už na začiatku dobrodružstva zvaného “materstvo” netajila tým, že to môj pohľad na módu značne zjednodušilo. Prvé roky som prežívala obdobie, ktoré som si sama nazvala “materský minimal” - proste pár overených, navzájom kombinovateľných kúskov na istotu, keďže životnej energie riešiť nejaké sofistikované kombinácie a trendy nebolo nazvyš. Pomohlo mi to však viac si uvedomiť, že tých pár kúskov musí byť kvalitných a nadčasových.

Toto obdobie ale pomaly pominulo, móda ma znovu napĺňa, ale trochu inak. Viac sa sústredím na lokálnu módu a dizajn pre deti, a oba tieto pohľady ma veľmi bavia.

Zmenil sa nejako tvoj vzorec nakupovania oblečenia a doplnkov, odkedy si mamou?

Áno, sebe menej, slečne viac, haha. Toto je ten základný vzor, ktorý ale určite pozná každá mama.

Zaujímalo by ma, aký je tvoj osobný postoj k udržateľnosti v každodennom živote.

Je to veľká téma, ktorá sa týka rôznych oblastí - od oblečenia po stravu, domácnosť, cestovanie… Postupne ju spoznávam a snažím sa osvojovať si jednotlivé prvky. Začala som už pred pár rokmi, a celkom nečakane, vlasmi. Teda mydlom na vlasy St.territory od Martiny Cowboy z Česka, a eliminovala tak nielen jednu plastovú fľašku v kúpeľni, ale aj chémiu vo vlasoch. Snažím sa kupovať lokálne, do vlastných obalov, eliminovať jednorazové obaly, odličovať sa látkovými tampónmi atď., no stále sa mám čo učiť. Veľmi sa mi páči filozofia slovenských pionierov v tejto oblasti, Dobrožrútov, ktorí nabádajú na konzistentné, pomalé kroky, ktoré postupne urobia viditeľnú zmenu. Aby nenastala frustrácia z neschopnosti aplikovať všetko naraz a dokonale.

Stáva sa ti, že sa necháš zlákať fast fashion úlovkom pre seba alebo Miu?

Veľmi, veľmi výnimočne. Vo veľkých reťazcoch som nebola ani nepamätám, keď už, tak nakupujem pre nás obe v Lindexe alebo v COS. Občas Mango. Väčšinou sú to potom kúsky, ku ktorým možno zatiaľ iba nepoznám udržateľnú, dostupnú alternatívu, ako džínsy alebo detské spodné prádlo.

Prejdime k módnej scéne na Slovensku. Začnem otázkou, či ty sama nosievaš modely z dielní slovenských designérov? Ak áno, aký je rozdiel v porovnaní s odevmi z komerčných reťazcov?

Nosievam a veľmi rada. Mám od viacerých značiek a dizajnérov, zabehnutých aj študentov. Okrem toho, že sa mi tie veci páčia, mi dáva takýto spôsob výberu a nákupu zmysel. Snažím sa vyberať si nadčasové a multifunkčné kúsky, ktoré sa dajú nosiť na viac spôsobov.

Nedovolím si však tvrdiť, že rozdiel je absolútny. Moja skúsenosť je, že tak, ako nájdete kúsok z reťazca, ktorý vám roky vydrží, tak sa môže stať, že ten dizajnérsky pustí farbu alebo sa mu roztrhne šev. Stalo sa mi už to aj to. Ale v takom prípade môžete dizajnérovi ten kúsok vrátiť, dať ho opraviť, je to jednoduchší a osobnejší proces. Ide však najmä ide o to, že sa rozhodnete vaše peniaze vložiť do lokálnych rúk a tvorby, ktorej proces by mal byť kontrolovateľnejší.

Vyzerá to, že česká módna scéna prežíva boom. Mnohí z návrhárov majú vlastný predajný showroom, najímajú si PR agentúry pre komunikáciu s médiami, po vzore zahraničných značiek fotia vlastné reklamné kampane a v neposlednom rade majú dvakrát do roka možnosť odprezentovať svoje kolekcie na pražskom fashion weeku. To ešte pred pár rokmi vôbec nebolo samozrejmosťou. Ako je to s módnou tvorbou na Slovensku?

Vyvíja sa v zásade podobným spôsobom, len na menšom trhu a s menšou kúpnou silou. Bohužiaľ aj so zanikajúcou výrobnou silou, ale zase s rastúcou chuťou nosiť pôvodnú módu. Najväčší rozdiel asi urobili sociálne médiá. Značky si budujú vlastné komunikačné a predajné kanály a mladí dizajnéri majú šancu predávať rovnako, ako tí skúsenejší. Spoľahlivo funguje aj podujatie Fashion LIVE!, ktoré vzniklo takpovediac zdola a je kurátorovanou platformou na prezentáciu dizajnérov. Vlastný showroom na viditeľnom mieste je ťažko utiahnuteľný, ale dizajnéri majú často otvorené ateliéri alebo dodávajú do dizajnshopov ako Slávica, Art Design Project alebo drobne store&atelier.

Pred časom si na Instagrame zverejnila anketu, v ktorej si zisťovala mieru záujmu ľudí mimo módny biznis o návštevy návrhárskych ateliérov a osobné konzultácie s designérmi. Výsledkom bolo jednoznačné áno. Svedčí to podľa teba napríklad o tom, že sme pripravení investovať viac do kvalitného designu a nakupovať menej v reťazcoch?

Už nejaký čas robím sériu postov z ateliérov dizajnérov, jednak s cieľom lepšie predstaviť ich tvorbu a štýl, aby sa v nej potenciálni zákazníci zorientovali, a jednak pre odbúranie bariéry, že dizajnéri robia nenositeľné, drahé a iba večerné kúsky. Myslím, že áno, svedčí to aj o tom, že je rastúci záujem o pôvodný dizajn. Samozrejme to, či dôjde vo finále aj k nákupu, ovplyvňuje viac faktorov.

Z jedného rozhovoru s tebou som sa dozvedela niečo, o čom som nemala tušenie a to, že si pôvodne chcela študovať módny design na vysokej škole. Život ťa však k móde priviedol trochu inou cestou a o nejaký čas neskôr. Si vnímaná ako vizionárka, mentorka a aktívna propagátorka slovenskej módy a lokálneho designu vôbec. Ako ty sama vnímaš svoju rolu na tomto poli? Čo ti dodáva vôľu a drive angažovať sa?

Ďakujem, že to tak vnímaš. Áno, k móde, dizajnu a štýlu prirodzene inklinujem. Chcela som ho aj študovať, ale život ukázal, že sa tomu mám venovať nie ako tvorbe, ale komunikačne. A všetko je ako má byť. :-)

V širšom kontexte je to o tom, že celkovo v živote hľadám krásu, snažím sa ňou obklopovať, lebo vtedy sa cítim dobre. A keď podporím tých, čo krásu vytvárajú, bude mi ešte lepšie. Jednoduchá rovnica. Či už ide o módu, bývanie, umenie, literatúru, spôsob myslenia, komunikáciu s okolím, priateľstvá, životné hodnoty.

Energiu mi dodáva to, že ma to úprimne zaujíma a obdivujem hodnotnú tvorbu i to, že keď sa v niečom angažujem, vidím výsledok, vidím, že sa s vecami dá pohnúť. Že keď spojíš správnych ľudí, dejú sa magické veci. To je čaro a droga zároveň.

Nejde nespomenúť, že si spoluzakladateľkou nákupného eventu Kid shop up, ktorý je zameraný na detský design. Ako sa stalo, že sa dalo dokopy 5 mám, ktoré dohromady vychovávajú 12 detí, aby vytvorili takýto projekt? Čo bolo spúšťačom a čo vás pri jeho vzniku motivovalo? Bol to práve fakt, že ste sa všetky stali matkami?

Ako hovorí jedna z nás, Milada Halová, nás päť sa stretlo v takej jedinečnej, šťastnej profesnej kombinácii, že aj keby sme nechceli, tak to zorganizujeme s dobrým výsledkom, haha. To, že sme sa stretli vo fáze, keď sme boli všetky na materskej, určite nie je náhoda. Ani to, že téma takéhoto podujatia visela vo vzduchu. Som si istá, že ak by sme kid. nezorganizovali my, o chvíľu by to urobil niekto iný.

A naša motivácia bola jednoznačne náš spoločný pohľad na estetiku a kvalitu vecí. Chceli sme, aby to tak vnímali a žili aj naše deti.

Kid shop up prezentuje predovšetkým slovenských a českých lokálnych tvorcov detských hračiek, oblečenia, doplnkov a nábytku. Do akej miery v ich výrobnom procese rezonuje udržateľnosť a využitie ekologických materiálov? A je na Slovensku dopyt po férových výrobkoch?

Verím, že nielen trend udržateľnosti sa postupne šíri aj do dizajnu pre deti. Sme rady, že je čoraz viac značiek, ktoré sa snažia fungovať podľa jeho princípov. Tým, že ide väčšinou o malé, lokálne výroby, je to pre ne aj realizovateľné. Ide iba o mieru toho, ako s tým pracujú. Či robia s férovými materiálmi, alebo recyklujú staré, či riešia aj obalový dizajn, alebo majú produkt, ktorý je kompletne rozložiteľný (ako prvá biodegradovateľná aktovka nosha). Jednoznačne mám však pocit, že oni určujú záujem o férové výrobky a šíria to povedomie. Že nečakajú kým zákazníci prídu s dopytom, ale sami fungujú podľa tohto princípu.

Za veľkou väčšinou v súčasnosti vznikajúcich značiek pre deti stoja ženy na materskej dovolenke. Bohužiaľ, nie všetkým sa podarí uspieť na lokálnom či zahraničnom trhu a po niekoľkých rokoch sa rozhodnú nepokračovať ďalej. Aký je podľa teba faktor úspechu? Na čo by sa vznikajúca i relatívne etablovaná lokálna značka mala zamerať predovšetkým a čo by, naopak, nemala podceniť?

Podľa mňa je tých faktorov viac. Tým, že takéto značky vznikajú najčastejšie z lásky, ako vášeň alebo naplnenie nejakej potreby v nejakom životnom období, často nemajú tradičný biznisový základ. Niekedy to tej značke prospeje, vznikne niečo naozaj výnimočné, a niekedy sa chýbajúci cit pre biznis po nejakom čase vypomstí. Alebo sa často stáva, že ženy, stojace za týmito značkami, narazia na časový či energetický strop. V nejakom bode už jednoducho nedokážete ušiť viac hračiek alebo iným spôsobom rozšíriť portfólio, rásť. A rast značky si vyžaduje aj zásadnejšie rozhodnutia a investície. Niekedy sa zase po nejakom čase naplní potreba a žena sa preorientuje na iný projekt.

Určite by som sa na ich mieste pozerala okolo seba, ako fungujú iní, nebála sa pýtať sa, konzultovať, poprosiť o pomoc, ak s niečím váham alebo niečo neviem. Veď je prirodzené, že jeden človek nemôže ovládať celú škálu činností od vymyslenia produktu, výroby, distribúcie, predaja a tvorby značky až po komunikáciu, PR či eventy.

Na záver, čo najviac vážiš na práci nezávislých lokálnych tvorcov detského designu?

Chuť, energiu a lásku, ktorú do svojich projektov dávajú, to je nenahraditeľné.

Autorka rozhovoru, Soňa Erba, je Slovenka působící v Praze. Pracuje jako stylistka a externí módní redaktorka pro časopis Moje psychologie.